A je to tu! To sme si povedali v sobotu večer 23. marca 2019, keď sme odchádzali z parkoviska pred OC Manín na výmenný pobyt do Belgicka. Naša cesta trvala približne 18 hodín, čo bolo trošku vyčerpávajúce, cítili sme sa dolámaní, ale nejako sme to zvládli.
Cestou cez Česko, Nemecko, Holandsko do mesta Beveren, kde sa nachádza naša partnerská škola a kde si nás mali vyzdvihnúť naše hostiteľské rodiny, sme sa zastavili v hlavnom meste Belgicka Bruseli. Je to krásne mesto s nádhernou modernou architektúrou i historickými pamiatkami, množstvom zelene a bicyklov. Videli sme najznámejšiu sochu v Bruseli Manneken Pis – cikajúceho chlapčeka, obzreli si impozantné budovy na námestí Grote Markt, išli sme okolo moderných budov Európskej únie, kráľovského paláca i Atómia, ochutnali sme pravé belgické wafle. Veď čo by to bola za návšteva Belgicka bez ochutnania tejto známej pochúťky?
Ako sa blížil čas stretnutia, naša nervozita sa stupňovala, boli sme plní očakávaní a radšej by sme otočili autobus, ako by sme mali z neho vystúpiť. Nakoniec sme sa predsa len zvítali s našimi novými rodinami, ktoré boli milé a priateľské, a každý odišiel do svojho prechodného domova.
Pondelkové ráno sa nieslo v znamení zoznamovacích hier v škole, ktorá je omnoho väčšia ako tá naša. Popoludní sme sa presunuli do športového areálu, kde sme spoločne so študentmi z Čiech a Talianska a ich belgickými partnermi súťažili v rôznych športových disciplínach, ktoré si pre nás pripravili belgickí študenti, a zažili pri nich množstvo zábavy. Po športových výkonoch sme si zaslúžili na večeru typické belgické jedlo – hranolky a iné vyprážané špeciality.
V utorok sme navštívili nádherné romantické mesto Brugge, nazývané aj Benátky severu. Okrem krásnych kostolov, sôch, parkov a iných zákutí sa tu nachádza aj množstvo obchodíkov so suvenírmi a s pravými belgickými čokoládovými pralinkami, ktoré sme, samozrejme, ochutnali a nakúpili aj domov našim blízkym. V meste sme museli plniť rôzne zábavné úlohy, ktoré nám zadali naši belgickí partneri. Veľmi príjemné popoludnie sme strávili pri Severnom mori v prímorskom stredisku Blankenberge. Prekvapilo nás, že tam nebola až taká zima, ako sme očakávali.
Streda bola trochu nudnejšia ako ostatné dni. Niesla sa v znamení Európskej únie, jej inštitúcií a zaujímavej ekonomickej hry. Večer, naopak, vôbec nebol nudný, lebo sme sa zabávali na party.
Štvrtok bol dosť adrenalínový. Začal sa hodinou holandčiny. Nebolo veľmi ľahké vysloviť niektoré holandské slová, ale na druhej strane bolo to aj veľmi zábavné. Deň pokračoval výletom do Saeftinghe, prírodnej rezervácie, kde je blato, ktoré zanecháva príliv. Najhoršie bolo, že sme sa týmto blatom museli predierať, niektorým sa to darilo, niektorým ani veľmi nie. Tí druhí zapadli do blata až po stehná a bez cudzej pomoci by sa im z neho dostať nepodarilo. Boli aj takí, ktorí v blate na pamiatku, že tam boli, nechali svoje gumáky. Všetci do jedného sme boli špinaví od hlavy po päty a unavení.
Náš posledný deň – piatok sa začal menším kvízom o celom našom výmennom týždni v Belgicku a krátkou prezentáciou o meste Antverpy, v ktorom sme strávili celý deň. Celé mesto sme prešli zábavnou a milou formou – museli sme sa riadiť opisom trasy v našich brožúrkach, ktoré sme dostali od výmenných partnerov. Mali sme aj rôzne výzvy, napr. odfotiť sa s neznámymi ľuďmi, zatancovať belgický tanec a množstvo iných. Potom sme mali voľno a mohli sme nakupovať na najznámejšej obchodnej ulici v Antverpách Meir. Večer sme sa presunuli do školy už aj so zbalenými kuframi na rozlúčkovú prezentáciu o celom výmennom týždni. Veľa sme sa nasmiali pri pozeraní si fotografií z uplynulých dní a uvedomili sme si, že náš výmenný pobyt sa naozaj končí. Vyobjímali sme sa s našimi rodinami, s našimi nielen výmennými partnermi, ale teraz už aj kamarátmi. Bolo nám veľmi smutno, všetci sme plakali, pretože sme zažili jeden neuveriteľný týždeň s úžasnými ľuďmi v nádhernej krajine s množstvom nových zážitkov, skúseností a nových kamarátov.
E. Janíčková, L. Juríčková I. A