Prajem pekný deň všetkým profesorom, spolužiakom, či priateľom školy, ktorí si budú čítať nasledovné riadky
Verte, že sa mi to píše ťažko. Neverím, že niekto vedel, že my - tohtoročný maturanti nepristúpime k maturite. Určite bola táto situácia zo začiatku pre všetkých náročná. No už si však pomaly zvykáme. Mne je však každým dňom viac a viac ľúto toho, že posledné dni stredoškolského života nemôžem tráviť v kruhu svojich spolužiakov v školskej lavici.
Chýbajú mi tie školské zážitky, hodiny, ale aj naše hádky a zazerania jeden na druhého. Chýbajú mi aj učitelia a učenie. Myslím si, že aj my chýbame im. Aj keď teraz je už asi neskoro preukazovať profesorom našu vďaku, tak verte, že každému jednému sme vďační. Možno za voľnú hodinu, možno za kamarátsky prístup a možno za to, že ste nás niečo naučili. Túto vďaku sa nedá preukázať slovami. Túto vďaku sme Vám preukazovali počas celých 4 rokov. Možno ste to brali ako samozrejmosť, ale všetci vieme, že sme to všetko robili aj kvôli Vám. Učili sme sa, vymýšľali sme, snažili sme sa Vám spríjemniť deň, aj keď nie vždy to vyšlo, ale hlavne viem, že Vás máme radi. Ďakujeme Vám za možnosť strávenia spoločného času aj mimo lavíc. Napríklad, keď ste nám umožnili lyžiarsky či plavecký výcvik, KOŽAZ či stužkovú, na ktorú sme Vás pozvali. Rozumieme tomu, že nie každému sa dalo zúčastniť na týchto akciách spoločných s nami, no veríme, že ste našu aktivitu aspoň ocenili a tešili sa zároveň s nami z vydarených akcií a najmä pečatenia, či stužkovej. Boli to nezabudnuteľné chvíle, na ktoré budeme veľmi radi spomínať v našej budúcnosti, keď nám niekto spomenie strednú školu. Všetci sme sa snažili, čo najviac sme vedeli. Hlavne v tomto období. Profesori nám zadávali úlohy, ktoré následne museli kontrolovať a oznámkovať. Bola to veru riadna "fuška". No zvládli sme to a môžem povedať, že aj úspešne. Toto obdobie nám všetkým ukázalo to, akí naozaj sme. Tí čo chceli pomohli a tí čo nechceli nepomohli. Na toto všetko však časom zabudneme a už si iba spomenieme, ako sme sa pri Vás cítili. A my sme sa pri Vás cítili výborne.
Ďakujeme, že ste to s nami zvládli, že ste nám pomohli a hlavne ďakujeme, že sme Vás mohli spoznať. Budete nám chýbať! Máme Vás radi a verím, že nikdy na Vás nezabudneme. S láskou sa starajte o našich mladších spolužiakov a občas si spomeňte aj na tých, ktorí nepristúpili tradične k zelenému stolu, ale radšej si prišli rovno pre vysvedčenie. Prajeme Vám krásne nasledujúce roky v škole či mimo nej a budeme dúfať, že sa ešte niekedy stretneme a poriadne zaspomíname na toto šialené obdobie.