„Kurz ochrany života a zdravia je samostatnou povinnou organizačnou formou vyučovania. Je vyvrcholením procesu výchovy tretiakov a formuje ich vlastenecké povedomie, dotvára sústavu ich zručností a návykov o ochrane človeka a jeho zdravia, prispieva ku zvyšovaniu telesnej zdatnosti a psychickej odolnosti. Účasť tretiakov školy je na kurze povinná.“ Takto charakterizuje KOŽAZ Štátny pedagogický ústav.
A ako je to u nás na škole? Minulý týždeň od 19. do 22. 06. sa žiaci tretieho ročníka zúčastnili Kurzu ochrany života a zdravia realizovaného internátnou – pobytovou formou v Podskalí. Téma bola – „Poďme sa hrať na armádu“. KOŽAZ-u predchádzala aj teoretická príprava – riešenie úloh z časopisu Obrana, ktorý zasiela do školy Ministerstvo obrany SR.
Obsahom kurzu bolo učivo zamerané na prežitie v prírode, topografiu, spoznávanie liečivých bylín, civilnú ochranu, dopravnú výchovu, streleckú prípravu a zdravotnú prípravu. Žiaci riešili testy dopravnej výchovy, naučili sa základy streľby, ošetrovali a prenášali zraneného, nasadzovali si plynové masky a učili sa čo si zbaliť napríklad v prípade povodne. Pomocou aplikácie Star Walk uvideli za jasného dňa nočnú oblohu posiatu hviezdami, zistili ako pracuje kompas, buzola, kresadlo, na čo je dôležité vedieť viazať uzly alebo ako urobiť prístrešok v lese, či prečo je dôležité rozoznať žihľavu do bazy.
Okrem týchto povinných akcií boli pre žiakov pripravené súťažné zadania – vytvorenie vlajky a hymny čaty, príprava jedla na ohni z prírodných zdrojov, napríklad chlieb austrálskych domorodcov, výstup na Podskalský Roháč. Každé ráno sa kontroloval poriadok na izbách a pri nočnej hre sa zahrali na vesmírnych objaviteľov, keď museli pozemskú vesmírnu misiu zachrániť od istej smrti tým, že opravia reaktor, ktorý vyrábal pre všetkých v tábore kyslík. Svoje zručnosti si vyskúšali aj pri zakladaní ohňa kresadlom a postavení štábu – prístrešku pre veliteľa čaty priamo v lese. V neposlednom rade sa zahrali na „vojenských“ reportérov.
Program im spestrili ukážky práce so služobným psom z Mestskej polície Považská Bystrica a Polície SR a Príslušníci armády SR pre nich pripravili zaujímavé dopoludnie s ukážkami topografie a civilnej ochrany. Taktiež pre nich pripravili skutočný prekážkový beh a ukázali im základy sebaobrany.
Naši študentskí reportéri pod vedením veliteľov čiat opísali jednotlivé dni takto:
„1. deň (utorok) veliteľka I. čaty Mgr. Alena Plechová
V treťom ročníku sme zistili, že vôbec nestačí byť zdatným ekonómom alebo účtovníkom na našej škole, že treba ešte viac, to znamená, že musíme byť aj telesne zdatní, schopní zorientovať sa v každej nepredvídanej situácií. Za týmto účelom sme sa zúčastnili KOŽAZu v Podskalí.
Začiatok prvého dňa sme si zorganizovali podľa vlastných predstáv. Niektorí zostali na izbách, iní sa naháňali za futbalovou loptou. Ale naša organizácia tohto 4-dňového sústredenia bola narušená vyhlásením skutočného programu „plukovníkom“ Ivanom Žídzikom – teda rozdelením do čiat a realizovaním výcvikových disciplín.
Naša I. čata si hneď v utorok vyskúšala streľbu na terč, dopravnú výchovu, zdravotnú prípravu a civilnú ochranu. Každý „vojak“ sa úlohy zhostil podľa svojich schopností. Niekomu išla lepšie streľba, inému výkriky: „Som Bond, James Bond!“ alebo „Naše tempo je vražedné, naším revírom je strelnica!“. Všetci sme boli úspešní počas dopravnej výchovy, pretože šoférovanie je už naša šálka kávy. Zdravotná príprava a civilná ochrana sú o veľmi vážnych veciach, ale „vojaci“ ich brali s nadhľadom s humorom. Praktické precvičovanie niekto odmietol s výkrikom: “Ja sa bojím dotykov!“. Nevieme, akých dotykov sa dotyčný bojí, ale jeho vyhlásenie vyvolalo búrku smiechu. Popoludňajší výstup na skaly znamenal siahnutie si na dno našich síl. Túra bola náročná, ale výhľad úžasný. To sme však netušili, čo nás čaká počas zostupu. Príšmykom sme sa postupne približovali k nášmu táboru.
Bodku za slnečným a dobre zorganizovaným dňom bolo posedenie pri táboráku s „kapitánom“ Petrom Kastelánskym, ktorý nás hrou na gitare naladil na hudobnú nôtu.
2. deň (streda) veliteľka II. čaty Ing. Anna Klabníková
Druhý deň nášho odborného výcviku sme sa zúčastnili skorej rannej rozcvičky spojenej s behom. Po rozcvičke nasledovala kontrola a bodovanie izieb, preto sme sa pobrali upratať naše chatky. Počas raňajok sme sa dozvedeli ďalšie inštrukcie ako budeme pokračovať v priebehu dňa. Začali sme dokončovaním posledných dvoch stanovísk, ktoré sme nerealizovali v predchádzajúci deň. Po krátkej pauze sa nám prišla predviesť Považskobystrická mestská polícia spolu so psovodom, ktorí nám ukázali ukážku základných povelov, ktoré musí pes ovládať. Kurča s ryžou nás počas obeda nasýtilo, aby sme skupinovo mohli začať pracovať na vytváraní vlajky, hymny a prístrešku. Každá čata svoje výtvory od prezentovala porote aj spolu s jedlom, ktoré sa malo pripraviť z prírodných surovín. Po oddychu sa uskutočnila nočná hra v lese, na ktorej sa podieľalo 12 družstiev. Cieľom tejto hry bolo prejsť stanoviskami a rozlúštiť heslo napísané v Morzeovej abecede. Najlepším tímom bola sľúbená odmena. Bol to náročný deň, ktorý sme zakončili zaslúženým spánkom.
3. deň (štvrtok) veliteľky III. čaty Mgr. Jana Lalinská a Mgr. Lenka Mokrišová
Keďže sme noc predtým hrali nočnú hru, „generálny štáb“ bol natoľko milý, aby nám zrušil rannú rozcvičku a zároveň posunul budíček o pol hodinu neskôr. Po výborných raňajkách sme mali čas si upratať izby a vydali sme sa na ihrisko. Tam nás čakali vojaci z vojenského útvaru v Trenčíne. Naučili nás niečo málo o sebaobrane, zbraniach, vojenských odevoch, orientovaní v mapách. Po tomto programe nás čakal obed a po ňom osobné voľno. Svoje voľno každý využil inak. Niektorí sa opaľovali, iní zase hrali hry a podobne. Program nám skončil o 17,30 a nasledovala večera. Po nej sme sa stretli pri ohnisku, rozprávali sa, hrali hry a opekali. Bol to pekný koniec posledného dňa.
4. deň (piatok) Mgr. Lenka Mokrišová
A je to tu! Deň odchodu. V noci vyčíňala búrka, no nebola jediná …
Domov sa tešíme, no bude nám to tu chýbať. Odnesieme si odtiaľto množstvo vedomostí, skúseností, zážitkov. Spoznali sme spolužiakov a profesorov aj z inej strany. Upevnili sme priateľstvá, mnohí z nás objavili v sebe skryté talenty.
Posledný hlasný megabudíček, raňajky, balenie, upratovanie. Zvláštne pocity. Tieto štyri dni ubehli rýchlo a my si uvedomujeme, že tu bolo fajn. Budúcoročným tretiakom to odporúčame zažiť.
Na záverečnom vyhodnotení sú ocenené víťazné družstvá a čaty, bilancujeme, uvedomujeme si, že víťazmi sú všetci, ktorí sa snažili a často krát prekonávali aj sami seba.
Po obede nastupujeme do autobusu. Posledné pohľady na naše chatky, jedáleň, prírodu… Na chvíľu sme boli vytrhnutí z každodennej rutiny, reality. Všetkým nám to prospelo.“
Na KOŽAZ sme neprišli oddychovať – prišli sme sa učiť, trochu zasúťažiť, zašportovať, spoznať nové veci, vytvoriť nové kamarátsvá a možno sa aj zabaviť. Myslíme, že to vyšlo, presne ako počasie, a účel sa nám podarilo splniť.
Ďakujeme za podporu.
Inštruktori KOŽAZ OA PB.