Študenti jazykových tried II.A a III. A sa určite tešili na nový školský rok 2023/24, lebo jeho začiatok sa niesol v znamení poznávacieho zájazdu do Veľkej Británie. Čím bližšie bol 3. október 2023, tým viac sa spomínalo slovo Anglicko. Všetci boli plní očakávania, možno aj obáv pred dlhou cestou, či budú rozumieť rodeným Angličanom, ako to zvládnu v hostiteľských rodinách.
A utorok 3. október prišiel a s ním rozlúčka s rodičmi, ich posledné dobre mienené rady a prianie šťastnej cesty. Všetci sa tešili, ale aj obávali dlhej cesty autobusom. A tá bola naozaj dlhá – viac ako 20 hodín s krátkymi prestávkami, dlhými kolónami pred Prahou a potom nekonečnou nočnou cestou cez Nemecko, Belgicko a nakoniec čakanie pred tunelom vo francúzskom Calais. Našťastie cesta Eurotunelom pod Lamanšským prielivom trvala len cca 35 minút. Konečne sa nám ráno ukázalo vysnívané Anglicko, celkom príjemné počasie a o hodinu menej na našich mobiloch. Nasledovala cesta do Londýna, samozrejme, ako je všetkým známe, po anglických cestách po ľavej strane, ale pre skúsených šoférov nášho autobusu to bola hračka. A potom zápchy v rannom Londýne, príchod do Greenwichu, ktorým prechádza nultý poludník, krásny výhľad na londýnske mrakodrapy, ktoré sme neskôr videli aj zblízka. Cesta po Temži lodným taxíkom nám ponúkala nádherné výhľady na jednotlivé časti Londýna. A nakoniec sme sa k nim naozaj priblížili, keď sme vystúpili v časti Westminster rovno pred Britským parlamentom. Nasledovali ďalšie známe pamätihodnosti, predieranie sa davmi turistov i Londýnčanov, prichádzala i únava po nepohodlnom a nedostatočnom spánku v autobuse. Ale nás čakali ešte ďalšie známe miesta – Westminster Abbey, Downing Street, Buckingham Palace, Piccadilly Circus, Trafalgarské námestie, West End s galériami, kinami, reštauráciami, kaviarňami, obchodmi so suvenírmi, čínska štvrť, cesta metrom, návšteva Britského múzea s úchvatnými egyptskými múmiami a ďalšími výstavnými exponátmi z celého sveta od najstarších historických období až po súčasnosť. Ale to sme si nemohli nechať ujsť a vychutnali s vypätím posledných síl.
Blížil sa večer a prvé stretnutie s anglickým rodinami, ktoré nám poskytli prechodný domov v meste Croydon. Ten sa pokladá za súčasť veľkého Londýna, je vzdialený asi 15 km od centrálneho Londýna. S rannými alebo popoludňajšími zápchami cesta tam trvá viac ako hodinu.
Vo štvrtok ráno prišli všetci študenti vysmiati, spokojní a oddýchnutí, čo znamenalo, že v rodinách bolo všetko v poriadku. Cestou si rozprávali dojmy, ktoré na nich urobili anglické rodiny, bývanie, jedlo. Naša cesta smerovala do grófstva Wiltshire, konkrétne do mesta Salisbury, ktorého dominantou je katedrála s najvyššou vežou v Británii a v ktorej je umiestnený významný dokument Magna Carta, známa aj ako Veľká listina slobôd. Neďaleko mesta sa nachádza jedna z najznámejších a najstarších britských pamiatok Stonehenge, kamenná stavba opradená mýtmi, ktorú treba vidieť na vlastné oči, má svoje čaro a význam, aj keď sa nám zdá, že je to len pár kameňov pohromade.
V piatok nám svoju náruč otvorilo mestečko Windsor s impozantným kráľovským hradom, ktorý sme mali možnosť vidieť v televízii, naposledy v deň pohrebu zosnulej kráľovnej Alžbety II. Bol jej obľúbeným víkendovým sídlom, v Kaplnke sv. Juraja na tomto hrade je spolu so svojím manželom aj pochovaná. Peši sme sa dostali aj do Etonu, ktorý je od Windsoru čo by kameňom dohodil. Tu sa nachádza známa public school, chlapčenská internátna škola pre tých, ktorých rodičia sú naozaj bohatí. Niektorých jej študentov sme mohli vidieť na ceste do školy. Chodia oblečení akoby išli na koncert vážnej hudby alebo do divadla na premiéru. Je to skrátka britská vyššia trieda a možno sme videli aj budúceho britského premiéra, lebo mnohí britskí premiéri a ministri navštevovali školu v Etone a potom prestížnu univerzitu v meste Oxford alebo Cambridge. A veru aj Oxford sme v ten istý deň navštívili. A ten nás naozaj očaril, niektorých dokonca viac ako samotný Londýn. Nádherné historické, ale udržiavané budovy univerzity, krásne záhrady, obchody, kaviarne, veľa mladých ľudí. Mnohí určite zatúžili po tom, aby tu mohli študovať. Štúdium v Anglicku na vysokej škole a ešte na prestížnej, akou Oxford určite je, nie je vôbec lacné! Navštívili sme New College, ktorá, ako by z jej názvu vyplývalo, nie je nová, ale jedna z najstarších v Oxforde. Tu, ako aj na iných miestach v Británii, sa natáčali niektoré scény z Harryho Pottera.
Posledný deň sme sa rozlúčili s našimi rodinami a opäť si to namierili do Londýna, tentokrát prebádať jeho časť City, kde sa nachádza St. Paul´s Cathedral, hrad Tower, most Tower Bridge, moderné mrakodrapy, ktoré majú prezývky podľa svojho tvaru. Najvyšší sa volá Shard, čo v preklade znamená črepina a takú poriadne veľkú črepinu aj naozaj pripomína. Do interiérov Toweru sme sa aj pozreli, vypočuli si zaujímavý, občas hrôzostrašný, občas vtipný výklad beefeatera, strážcu Towera, vystáli si v rade na korunovačné klenoty, hľadali havrany, ktoré predstavujú okrem beefeaterov ďalšie symboly Towera. Bola sobota, extrémne plný Londýn, pretože poobede sa v Londýne konal futbalový zápas, puby vo vnútri aj pred nimi plné ľudí, podobne preplnený bol aj jeden z najstarších trhov s potravinami Borough Market v časti Southwark. Tu sme si mnohí vychutnali pravé a najlepšie anglické fish and chips, predierali sa davmi ľudí a hľadali voľné miesto, ale to bolo skutočne nemožné. Ešte posledné nákupy, darčeky pre rodinu a kamarátov, cesta metrom k O2 Aréne, kde nás čakal náš autobus a potom jazda domov, tentokrát trajektom. Cesta moderným trajektom trvala dlhšie ako Eurotunelom, ale bola pohodlnejšia, konečne bez davov ľudí, mohli sme oddychovať, prechádzať sa, prípadne ísť na vonkajšiu palubu, ale veľa sme toho nevideli, len vysvietený anglický Dover a neskôr francúzske pobrežie, keď sme sa po dvoch hodinách približovali ku Calais. Potom sa všetci nepohodlne uložili na sedadle v autobuse, spali-nespali a plní zážitkov sa tešili domov na svoju pohodlnú posteľ. Určite si mnohí povedali, ako si aj ja stále hovorím, keď opúšťam Anglicko, že sa sem ešte vrátia, ale už určite nepocestujú autobusom.
Misia splnená, videli sme, čo bolo naplánované, orientovali sme sa sami po Londýne i Oxforde a nestratili sa, cestovali najstarším metrom na svete, skúsili fish and chips, typické anglické raňajky, anglické sendviče, dorozumeli sa v obchode, v rodinách, kúpili si niečo pre seba i príbuzných.
See you again Britain!
J. Gicová
Postrehy niektorých študentiek, ktoré sa zúčastnili poznávacieho zájazdu:
Lucia B., III. A: „24-hodinovú cestu autobusom sme hravo zvládli, v Londýne sme videli najznámejšie pamiatky, navštívili sme aj ďalšie známe mestá a miesta ako Oxford, v ktorom sa nám veľmi páčilo, krásne Salisbury s dominantnou katedrálou, prehistorický Stonehenge, jednu z najznámejších pamiatok Anglicka, a kráľovský Windsor, víkendové sídlo kráľovskej rodiny. Domov sme prišli spokojní, plní zážitkov a nových skúseností.“
Lenka Š., III. A : „Za mňa bolo v Londýne super. Videli sme veľa nových vecí a odnášame si odtiaľ úžasné zážitky. Cesta bola síce náročnejšia, ale stálo to za to.“
Romana H., III. A: „Mali sme možnosť využiť anglický jazyk v praxi a s rodenými Angličanmi. Rodiny boli veľmi starostlivé, komunikatívne a priateľské.“
Mirka B., III. A: „Londýn bol preplnený, dokonca viac než som čakala, ale ostatné miesta boli pokojnejšie. Oxford mal svoje čaro, ukryté hlavne v historických budovách, obchodíkoch a krásnych záhradách.“
Natália F., II. A: „Výlet do Anglicka bol rozhodne nezabudnuteľný zážitok. Od nastúpenia do autobusu až po návrat domov. Mnohí sme sa báli britského prízvuku či rodín, v ktorých sme bývali, no zvládli sme to úžasne. Okrem návštev pamiatok sme si overili aj našu angličtinu a orientáciu pri poznávaní Londýna.
Martina D., II. A: „Tento výlet nám dal veľa úžasných zážitkov a skúseností. Spoznali sme Londýn, jeho pamiatky, ale aj anglické hostiteľské rodiny a ich život. Veľmi sme si to tam užili.“
Žaneta L., II.A: „Cesta do Anglicka bola celkom vyčerpávajúca, ale Anglicko stálo za to. Londýn je pekné, veľké mesto, úplný opak Považskej Bystrice. Oxford bol zo všetkých miest najlepší, pretože tam bolo veľa vecí, ktoré sme mohli navštíviť na jednom mieste, ale zároveň to bolo pokojné mesto.“
Sonja R., II. A: „Zájazd do Anglicka bol úžasný! Navštívili sme krásne pamiatky, ochutnali skvelé jedlo a spoznali priateľských ľudí.“
Karolína S., II. A: „Počas niekoľkých dní v Anglicku sme toho videli veľa. Aj keď sme sa každý deň nachodili, pamiatky boli krásne. Bolo dobré vidieť anglickú kultúru, architektúru a spôsob ich života. Aj keď sme sa najskôr obávali, aké to bude, nakoniec bolo všetko v poriadku. Vidieť, ako Angličania žijú, aké sú ich domy, bol tiež zážitok.“