Navigácia

Exkurzie

Poznávacie

Neformálne vzdelávanie v múzeu

Dňa 22. 5. 2018 navštívili študenti 1. B Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici. Pracovníci múzea pre nich pripravili pestrý doobedňajší program – komentovanú prehliadku výstavy, tvorivú dielňu plstenia i náučnú prednášku.

V prvej časti sa študenti prostredníctvom počítačovej prezentácie oboznámili s históriou modrotlače na Slovensku so zameraním na púchovskú dielňu rodiny Trnkovcov. Modrotlač je zapísaná v národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ako jedinečná remeselná technika na výrobu modrotlačovej látky. Známe je využitie modrotlače v ľudovom odievaní, ale aj v interiérových doplnkoch. Začiatkom 20. storočia opäť ožíva záujem o modrotlač v módnej etno-vlne.

Po prehliadke výstavy sa mladí študenti oboznámili s plstením ako jedným zo spôsobov využitia spracovanej ovčej vlny. Teoretické vedomosti si doplnili kreatívnou dielničkou na tvorbu tzv. mydielka vo svetri, pri ktorom sa plstí vlna za mokra, s využitím vody a mydla.

Záverečnú časť návštevy tvorila prednáška dr. Rágulovej, etnologičky a religionistky, o svetových náboženstvách. Prednášajúca stručne ilustrovala pestrý svet náboženstiev od prvopočiatkov (fetišizmus, animizmus, manizmus, totemizmus, šamanizmus, mágiu, atď.) až po rozvinutejšie formy náboženského myslenia – polyteistické a monoteistické konfesie.  Prednášajúca vyzvala mladých ľudí k tolerantnému postoju voči veriacim iných náboženstiev a vystríhaniu sa náboženského radikalizmu.


Exkurzia v Osvienčime

 

     Ráno dňa 17. 10. 2017 o 5.45 h pred našou školou čakalo 42 žiakov a 2 vyučujúce Obchodnej akadémie príchod autobusu, ktorý nás mal dopraviť do 165 kilometrov vzdialeného mesta Osvienčim, kde sa nachádza známy koncentračný tábor.

     Ako vôbec prvá malá zastávka bola Žilina, kde nastúpila naša sprievodkyňa z cestovnej kancelárie A-Tours, ktorá nás celú cestu zahŕňala rôznymi či novými, alebo už  poznanými informáciami.

     Vstup do tábora sme mali naplánovaný na 9.30 h. Všetci úspešne prešli kontrolou, vzali slúchadlá a prijímač, ktoré slúžia na počúvanie sprievodkyne. Vnútri tábora sme prešli niekoľkými stále autentickými blokmi, videli rôzne výstavné exponáty, vypočuli si pravdivé príbehy, navštívili plynovú komoru a zakončili prvú fázu návštevy obhliadkou exteriéru tábora Auschwitz I.

     Ako posledná fáza bola návšteva druhej časti tohto tábora – Birkenau, obrovský priestor s mnohými barákmi a hlavne so známou „Cestou smrti“. V tejto časti sa nachádzali naozaj veľké počty drevených (stavaných za účelom stajní pre kone) a murovaných budov. Spomínané budovy boli rozdelené na mužskú a ženskú časť. Na konci „Cesty smrti“ sme po ľavej a pravej strane mohli vidieť už len ruiny plynových komôr umiestnených pod zemou. Rovno pred nami bol veľký pamätník s 23 pamätnými tabuľami napísanými v rozličných jazykoch. V slovenčine citát znel: „Nech naveky zostane výkrikom zúfalstva a výstrahou pre ľudstvo to miesto, na ktorom hitlerovci zavraždili asi poldruha milióna mužov, žien a detí zväčša Židov z rôznych krajín Európy“.

     Exkurzia v nás zanechala hlboký dojem.

 

Simona Lukáčová, 2. A 


Exkurzia vo Viedni

Dňa 14. 12. 2016 absolvovalo 60 študentov našej školy exkurziu do hlavného a zároveň najväčšieho mesta Rakúska, Viedne. Program pozostával z niekoľko častí. V prvej časti sme prišli na námestie Stephanplatz. Toto námestie je pomenované po jeho navýznamnejšej stavbe, Stephansdom, viedenskej katedrále a jednej z navyšších katedrál na svete. Táto gotická katedrála zaberá prevažnú časť námestia v centre Viedne. Ďalej sme videli aj viedenský cisársky palác Hofburg, ktorý bol po stáročia sídlom Habsburgovcov až do skončenia prvej svetovej vojny. Po viac ako hodinovom rozchode sme sa nakoniec presunuli na nádherné vianočné trhy, ktoré boli naším hlavným cieľom na tejto exkurzii. Vianočné trhy boli na námestí Rathausplatz pred budovou viedenskej radnice (Weiner Rathaus), ktorá slúži ako sídlo starostu a mestského zastupiteľstva a taktiež aj ako sídlo guvernéra krajiny. Navrhol ju Friedrich von Schmidt. Po navštívení krásnych a jedných z najvýznamnejších trhov sme nakoniec prešli okolo Rakúskeho parlamentu, ktorý sa nachádza na ulici Ringdtrasse a bol navrhnutý Th. Hansenom. Pred hlavným vchodom stojí fontána so sochou bohyne múdrosti Pallas Atény, ktorá meria viac ako 4 metre. Aténa má na hlave pozlátenú helmu a v ruke kopiju. Štyri ležiace postavy pri nohách Pallas Atény sú alegorickými predstaviteľmi štyroch najdôležitejších riek Rakúsko-Uhorska: Dunaj, Inn, Labe a Vltava. Návšteva vianočných trhov nám ukázala nielen čaro Vianoc, ale dozvedeli sme sa aj veľa zaujímavostí o Viedni.

Aneta Jandušíková, 2. B


Exkurzia do Osvienčimu a do Krakova.          Fotogaléria

Dňa 16. novembra 2015  43 študentov z Obchodnej akadémie v Považskej Bystrici absolvovalo exkurziu do nemeckého koncentračného tábora v Osvienčime v Poľsku. Pedagogický dozor tvorili pani profesorky Mgr.Hašková, Mgr. Šandorová.
Program exkurzie bola rozdelený do dvoch častí, lebo koncentračný tábor je rozsiahly. Po príchode do prvej časti, *Auschvitz*, upútal našu pozornosť preslávený nápis „Arbeit macht frei‟, práca oslobodzuje.Tábor pozostáva z viacerých blokov. Nás zaujal blok č. 4, kde sme videli na vlastné oči, že tu bola skutočná továreň na smrť (osobné veci a vlasyväzňov). Neobišli sme ani kremačné pece, plynové komory či stenu smrti, kde Nemci vykonávali popravy.
Po krátkej prestávke pokračovala prehliadka druhou časťou tábora, *Birkenau*. Vítali nás koľajnice, ktorými privážali nových väzňov z celej Európy. Stáli sme aj na mieste, kde prebiehali selekcie a pani sprievodkyňa nás oboznámila aj s každodennými krutými životnými podmienkami obyvateľov tábora. Poslednou zastávkou prehliadky a zároveň posledný pohľad na celý komplex bola strážna veža.
Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v meste Krakov a obdivovali krásy tohto historického mesta.
Návšteva koncentračného tábora v Osvienčime bola pre nás všetkých nielen poučným, ale najmä silným citovým zážitkom.

 
Aneta Dubcová a Daniela Čelková 1.B

Poznávací zájazd študentov  Obchodnej akadémie do Oxfordshire                         Fotogaléria

Anglicko je častou destináciou slovenských turistov. Tých, ktorí sa chcú zdokonaliť v angličtine i tých, ktorí si tam chcú nájsť prácu alebo študovať.

Spoznávať  krásy Anglicka, jeho pamiatky i životný štýl a hlavne zlepšiť si komunikačné schopnosti v angličtine sa vybrali 43 študenti našej školy, angličtinári z I. A, II. A, I. B a II. B, a spolu s nimi aj my, ich učiteľky angličtiny, J. Gicová a T. Richardson. Strávili sme tam nezabudnuteľný týždeň od 1. do 7. júna 2014. Bolo to málo na to, aby sme spoznali tak krásnu krajinu, akou Anglicko je, ale dosť na to, aby sme zistili, ako Angličania žijú, a navštívili niektoré z najznámejších anglických miest.

Po takmer 24-hodinovej ceste autobusom sme boli  poriadne unavení, ale ani únava nám nezabránila v potulkách po najstaršom univerzitnom meste Veľkej Británie – Oxforde.  Najprv sme navštívili Christ Church College. V jej jedálni Tudor Dining Hall sa natáčal slávny Harry Potter a po jej nádvorí  a schodoch sa prešli nielen hlavní hrdinovia filmu, ale aj tisíce návštevníkov a známy spisovateľ a učiteľ matematiky na tejto univerzite Lewis Carroll, autor knihy Alica v krajine zázrakov. Ešte návšteva v úžasnom Pitt Rivers Museum, v ktorom sme obdivovali zvieratá všetkých kontinentov i vyhynuté dinosaury a umelecké výtvory z celého sveta a prvý deň bol takmer za nami.  Ale to najdôležitejšie z celého pobytu našich študentov ešte len čakalo. Stretnutie s hostiteľskými rodinami , ktorých domovy  sa stanú ich prechodným bydliskom na niekoľko dní.  Všetci boli napätí, plní očakávania. Ako prebiehalo zoznámenie, prvá komunikácia a prvá večera sme sa dozvedeli až na druhý deň v autobuse počas cesty do Windsoru.

Windsor je najstarší a najrozsiahlejší obývaný hrad  na svete, víkendové sídlo kráľovnej Alžbety II. Očaril nás svojím bohatstvom a svojou noblesou. Mohli sme vidieť striedanie kráľovskej stráže, podobné prebieha aj pred jej londýnskym sídlom Buckingham Palace. Peši sme sa dostali aj do Etonu, kde sa nachádza najstaršia chlapčenská súkromná škola vo VB. Navštevovali ju aj princovia William a Harry. Poobede sme si oddýchli v krásnom prostredí univerzitnej botanickej záhrady, ktorá sa pýši prvenstvom najstaršej vo VB.

Ďalší deň sme nemali šťastie na počasie, celý deň nám takmer bez prestania pršalo. Ale aj to treba zažiť v Anglicku.  Ani dážď nám nezabránil v návšteve rodiska W. Shakespeara, najslávnejšieho anglického dramatika, Stratfordu upon Avon. Pozreli sme si jeho rodný dom zvonku i zvnútra, jeho školu a ďalšie významné historické domy v tomto meste a my so sprievodkyňou sme boli aj pri jeho hrobe v kostole Holy Trinity Church. Je to zaujímavý pocit pokloniť sa pamiatke takého literárneho velikána, akým W. Shakespeare bezpochyby bol.

Historické kúpeľné mesto Bath s rímskymi kúpeľmi, ktoré patria k pamiatkam Unesco, sme navštívili vo štvrtok. Všimli sme si iný typ domov, ktoré sú postavené v tomto meste i iný reliéf krajiny. Bath sa nachádza v grófstve Somerset a je sídlom anglickej smotánky. Počasie nám prialo, a tak sme si mohli vychutnať jeho príjemnú atmosféru, ktorú ešte umocňovali pouliční hudobníci.  Na ceste do Oxfordu sme sa ešte zastavili v rodisku Winstona Churchilla, obľúbeného britského premiéra, Blenheim Palace. V súčasnosti ho  obýva šľachtická rodina vojvodu a vojvodkyne z Marlborough a niektoré jeho časti a prekrásne  záhrady  sú prístupné verejnosti. Patrí medzi pamiatky Unesco.

Posledný deň pobytu v krajine Albionu bol vyhradený pre hlavné mesto a najväčšie lákadlo VB - Londýn. Privítal nás až gýčovým, letným, slnečným počasím. Celý deň na nohách, horúce počasie a k tomu davy turistov nás dosť unavili a občas sme museli vyhľadať aj tieň. Stihli sme si však pozrieť to najdôležitešie z Londýna – London Eye, British Parliament, Westminster Abbey, Buckingham Palace, námestie Waterloo, Piccadilly Circus, Trafalgar Square s National Gallery, absolvovali sme cestu londýnskym metrom do Covent Garden, potom loďou po Temži do Greenwich, ktorým prechádza nultý poludník. Ešte sme si stihli kúpiť suveníry a doplniť zásoby jedla na cestu domov a potom sa rozlúčili s večerným Londýnom a po nalodení sa na nočný trajekt  sme zamávali  Anglicku a už len spomínali ...

Myslím si, že sme všetci boli Anglickom očarení a dovolím si tvrdiť, že to nebola ani pre jedného z nás posledná návšteva  tejto krajiny, pretože vidieť Anglicko raz nestačí. Tento výlet bol dobrý začiatok na ďalšie objavovanie a spoznávanie anglickej krajiny, kultúry i jazyka. 

 


Osvienčim 3. mája 2013

 3. mája 2013 sa študenti OA pod vedením pani profesorky Haškovej, Šandorovej, Slazníkovej zúčastnili exkurzie v Osvienčime.

                Našou prvou zástavkou bolo múzeum Auschwitz-Birkenau. Celou exkurziou nás sprevádzali dve poľské sprievodkyne, ktoré síce nehovorili po slovensky, ale výkladu sme všetci rozumeli, pri čom nám pomáhali aj anglické popisy pri fotografiách. Vstup do tábora tvoril nápis " Arbeit macht frei", ktorý v preklade znamená "práca oslobodzuje". Tento nápis, bol iróniou a nachádzal sa pri vstupoch do viacerých koncentračných táborov. Po vstupe sme postupne prešli všetky oddiely múzea a sprievodkyne nám začali rozprávať históriu. Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 1,3 milióna ľudí Odhaduje sa, že 1,1 milióna bolo zavraždených.

                Po príchode do tábora sa vytvorili dva rady. Prvý rad tvorili deti, ženy a starí ľudia nevládni práce, ktorí boli ihneď zbavení osobných vecí, šatstva a poslaní do plynovej komory so zámienkou, že sa idú osprchovať, po ťažkej ceste. Všetko bolo vopred premyslené, aby do poslednej chvíle nik netušil, čo sa s nimi naozaj stane. Keď vošli do šatne, každému bolo povedané, aby si zapamätal číslo svojej stoličky kvôli odloženým veciam. Do jednej komory sa vošlo okolo 2000 ľudí a celý proces trval približne 15 minút. Na streche plynovej komory, sa nachádzali malé okienka, kadiaľ vojaci SS sypali granule látky Zyklon B. Po celom procese boli mŕtvym odobrané zlaté zuby a vlasy, následne telá odvliekli do krematórií, kde boli spálené. Druhý rad tvorili muži, ktorí prešli lekárskou prehliadkou a pri dobrom zdravotnom stave boli určení na náročné poľnohospodárske práce. Muži bez dostatku jedla, vody a pri ťažkej práci žili väčšinou 2-3 mesiace.  Prešli sme mnoho oddielov múzea, ktoré boli plné oblečenia a topánok. Neskôr sme sa pobrali do miestnosti plnej vlasov. Nemecko dokázalo ťažiť doslova zo všetkého. Ľudské vlasy sa využívali ako výplne do matracov, na pletenie svetrov či kobercov. Navštívili sme miestnosť plnú kufrov, ktoré boli označené, či sa jednalo o dieťa, ženu, muža. Osobitné označenie mali taktiež siroty. Jedna z ďalších miestností, ktorú sme navštívili bola zaplnená hrncami, zubnými kefkami, štetcami na holenie, hrebeňmi, ktoré si so sebou ľudia priviezli. Nevedeli, že ich už nikdy neuvidia. Navštívili sme aj samotné väznice. Jedna "cela" mala veľkosť 1m x 1m, kde museli stáť 4 väzni. Nik si nemohol sadnúť po celom dni práce, priestor mali iba na státie. Sprievodkyne nám rozprávali aj o príšernej osobe menom Jozef Mengele.

Zvyčajne pôsobil v doktorskej delegácii, ktorá kontrolovala prichádzajúcich väzňov. Delila ich na tých, ktorí boli vhodní na prácu a experimenty a tých, ktorých okamžite posielali do plynovej komory. Mengele robil príšerné pokusy na ľuďoch. Boli to pokusy na zmenu farby dúhovky pomocou vstreknutia chemikálií do detských očí, amputácie, bez použitia anestetík. Pokúsil sa spojiť dvojčatá zošitím ich tepien dohromady. Bolo málo väzňov, ktorí pokusy prežili. Tým, ktorým sa to podarilo, boli zavraždení kvôli pitve. Niektorých pitval priamo zaživa.

Po asi 3 hodinovej prehliadke Auschwitz-Birkenau sme sa presunuli autobusom kúsok ďalej a to priamo do Auschwitz-Birkenau II. Ako prvé sme prešli popod bránu smrti kde nám naše sprievodkyne porozprávali o tom prečo a kedy vznikol tento druhý obrovský koncentračný tábor. Hlavným dôvodom bolo nedostatok miesta v prvom tábore. Pri pohľade na druhý koncentračný tábor sme všetci márne zaostrovali zrak aby sme dovideli na koniec ostnatého plotu. Bolo to obrovský komplex obohnaný dvojitým ostnatým plotom otočeným dovnútra aby sa predišlo útekom ľudí. Boli v ňom vystavané prevažne drevené domy pripomínajúce stajne. Bývali v nich ľudia, cez stred boli vymurované múriky do ktorých ľudia vykonávali potreby a pozdĺž stien na oboch stranách boli trojposchodové postele na ktorých museli veľmi nahusto spávať po vyčerpávajúcich dvanásťhodinových službách v práci. Ich hygiena bola pod bodom mrazu, všade bolo veľa potkanov, vší, ktoré prenášali smrteľný mor. Neboli tam žiadne okná cez ktoré by sa vetralo v lete a naopak cez zimu tam ľudia mrzli. Bolo to veľmi odstrašujúce. V druhom koncentračnom tábore boli 4 krematória, avšak pracovníci SS boli veľmi šikovný a krematória krátko po vojne zrovnali zo zemou aby tak aspoň z časti zahladili stopy svojho otrasného vyčíňania. Naše poľské sprievodkyne nám predali kus histórie, ktorá nás chytila za srdce.

Myslím si, že táto exkurzia bola veľmi poučná a každý študent by ju mal absolvovať. Nie pre to aby videl ako veľmi zlé bolo obdobie vojny, koľko bezbranných a nevinných ľudí umrelo, ale preto aby sme si uvedomili v akej dobe žijeme a čo všetko máme. Mali by sme si vážiť všetko čo nám svet ponúka a snažiť sa o to, aby sa už história nikdy neopakovala. 

fotogaléria

Novinky

Kontakt

  • Obchodná akadémia Považská Bystrica
    Jesenského 259/6
    017 44 Považská Bystrica
  • +421 42 432 38 42 (sekretariát)
    +421 42 432 38 63 (zástupkyne)
    +421 42 432 22 35 (spojovateľka)

Fotogaléria